LAMAJA

Ďalší rok.. ďalšie sviatky jari.. Aj keď to tak momentálne nevyzerá,lebo vonku je všetko možné len nie jarné počasie, ktoré by nám umožňovalo tráviť voľný čas prechádzkami na čerstvom vzduchu a  vytešovať sa z prvých jarných slnečných lúčov.

Veľkonočné sviatky z môjho detstva sa spájajú nielen s návštevami kostola-môj otec bol ,,prísne“ nábožensky založený-( a tak sa aj k nám správal), ale aj s prechádzkami prírodou a z návštevami u starých rodičov.  Aj na nekonečné návštevy kupačov a šibačov, ktorých sprevádzal náš výskot a na  premočené blúzky na šnúre , ktoré sme odmeňovali pomaľovanými vajíčkami si spomínam celkom rada! Boli sme mladí a bolo veselo..veselé a šantivé tradície prevoňané slnečnými lúčmi,koláčikmi a šunkou..Tak si ja spomínam na Veľkonočné sviatky!

Dnes možno práve preto, že prší alebo preto, že som už v zrelom veku a moje deti a vnúčatá sa už pred sviatkami museli rozísť do svojich nových domovov a za prácou, mám zrazu dosť času uvažovať o tom, ako sa veci menia. Niežeby som si to s pribúdajúcim vekom neuvedomovala už skôr, a občas sledujem aj televíziu(na moju škodu!),dokonca som o tom aj chcela písať, ale vždy ma predbehli nejaké záležitosti alebo povinnosti. Vážim si sviatočné chvíle, vážim si tradície s nimi späté, v tom dobrom slova zmysle. Vtedy ma napĺňajú nostalgiou ale aj radostnou pohodou a vďačnosťou, že som ešte tu, že vnímam a cítim,že napriek neraz smutnej minulosti moje srdce nestvrdlo! Takto napríklad na mňa pôsobia Vianoce! Bez zhonu, s vôňou stromčeka hríbovej kapustnice a v prítomnosti mojej rodiny. Čoraz viac sú pre mňa tieto okamihy vzácne aj keď ich naša doba mení na chladnú a vypočítavú komerciu a pričasto počuť vetu: konečne Vianoce skončili!

Ale dnes je Veľká Noc. Síce upršaná ale nič nám nebráni pozastaviť sa a vzdať úctu životu alebo jari alebo..sami sebe! Alebo smútiť pri spomienke na utrpenie Ježiša Krista! Smútiť, trebárs sa pomodliť, spytovať si svedomie,stávať sa lepšími! Tak nejako sa to hovorí aj v kázňach, kde sa nám stále pripomína, že Kristus umrel za naše hriechy! Neviem prečo ale stále mám pocit, že my samy sme si zodpovední za svoje viny, skutky a rozhodnutia, no ako sa zdá, mnohí radšej veria, že sa všetko vyriešilo tým , že si to Kristus za nás ,,odskákal“ a hriech-nehriech-bude nám odpustené! V tejto ,,predstave“ sme zašli až tak ďaleko, že sme vyšli do ulíc aby sme sa znovu a znovu ,,kochali“-odpusťte mi-tyraniou, bičovaním a ponižovaním NEVINNĚHO človeka! Táto túžba ,,veriacich“ po násilí ma zaskočila, pretože sa toto kruté divadlo odohráva aj pred očami malých detí! ( Nedávno sa verejnosť pohoršovala nad pochodom strašidelných postavičiek, ktoré sa skôr dali prisúdiť rozprávkam ako skutočnosti, kdežto bičovnie a násilie sú veľmi reálne a o to strašidelnejšie!!!) Zaujímala by ma odpoveď rodiča na otázku dieťaťa: ,,prečo bijú a ubližujú tomu ujovi? Čo také zlé vykonal?“ Že ho pribijú na kríž?! Prečo sa to deje? Akoby ste adekvátne odpovedali na túto otázku? Trpel pre to, že bol primúdry..priveľmi miloval ľudí? priveľa hovoril o právach, o láske, o hodnotách ducha? o spravodlivosti aj pre tých najchudobnejších a nadovšetko miloval deti? preto musel umrieť? Preto že priveľa času trávil z obyčajnými ľuďmi, ktorí sa chceli od neho učiť, tak sa stal pre spoločnosť nepohodlný?? Alebo odpoviete, že to morbídne divadlo je potrebné preto, aby sme nezabudli, čoho je v skutočnosti človek schopný? ..ak mu ide o moc,postavenie alebo,,uctievanie zlatého teľaťa!“ Existuje vôbec nejaká rozumná odpoveď dieťaťu, ktoré namiesto do parku vezmete na realistickú ukážku tyranie a násilia!? Ako to má vôbec dieťa pochopiť!? Ako výstrahu? Pre neposlušnosť, pre prejavenie názoru? Akoby toho násilia v našich uliciach nebolo dosť, tak si ho ešte potrebujeme zrealizovať a deti si berieme ako divákov?!?! Nepripomína vám to minulosť, keď sa na námestiach pred očami verejnosti trestali vinníci bičovaním,vešaním,lámaním v kolese? Za hoc aj malé priestupky alebo len preto že vynikali z radu všednosti a neklaňali sa pred nespravodlivosťou? Lebo inak je to len ľudská morbídnosť! Ak by Kristus trpel a umrel aby nás vykúpil, muselo by to mať zmysel a ľudstvo by sa muselo polepšiť! Ale od jeho smrti sa nič nezmenilo! neubudlo pokrytectva,túžby po moci a bohatstve na úkor slabších, neprestalo krviprelievanie! Ba naopak, mnohí sa na Boha hrajú, privlastňujú si jeho moc a páchajú činy ,,v mene Boha“! Takže, čo dobré takéto brutálne predstavenia môžu priniesť našim deťom alebo nám samým? Myslíte, že toto je ten správny odkaz ,ktorý nám Kristus vo svojej múdrosti zanechal:vyžívať sa v utrpení iných? Lebo tak sa správame!

Čo tak len vyjsť na Veľkú noc do ulíc, s deťmi, s priateľmi, sláviť život,príchod jari, spievať, či modliť sa! Alebo len tak, byť vďační,zato, že sme? Alebo putovať na kalvárie a len tak rozprávať našim deťom o tom, čo dobré Ježiš urobil, čo dobré sme urobili my aby sme uctili jeho pamiatku? Môžeme spomínať na historické udalosti tých čias, môžeme spomínať na jeho lásku k ľuďom, a nie len kázať, čo si má kto myslieť a čomu veriť! Hlavne môžeme spolu hovoriť a hlavne sa navzájom počúvať. Nehovoriť len o zlých veciach ale rozvíjať aj úprimnosť, otvorenosť ,pokoru  a dobro,ktoré je v každom z nás!

Pretože čím viac buriny a tŕnia z našich sŕdc vytrháme, tým viac kvetov v nich porastie..Stačí len zmeniť uhol pohľadu…